Turistika

Zemplínska šírava

Známa rekreačná oblasť Zemplínska šírava patrí k najteplejším oblastiam na Slovensku. Nebývalé množstvo tropických dní a nocí urobilo z tejto druhej najväčšej vodnej plochy na Slovensku významné turistické centrum zemplínskeho regiónu.

Vodná plocha má rozlohu 33 km2, dĺžku 11 km, šírku 3,5 km, priemernú hĺbku 9,5 m, maximálnu hĺbku 14 m. Zemplínska šírava má mimoriadne priaznivé podmienky na kúpanie, vodné športy, rybolov.

Okolie Zemplínskej šíravy vytvára priestor na rekreáciu aj turistiku v ktoromkoľvek ročnom období. Strediská cestovného ruchu Zemplínskej šíravy sú výlučne na severnom a severozápadnom brehu vodnej nádrže: Biela hora, Hôrka, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov, Paľkov.

Východná časť je chráneným areálom o rozlohe 622 ha – ornitologickou lokalitou európskeho významu.

Sninský kameň

Dominantou vihorlatského pohoria, a zároveň miestom s nádherným výhľadom na okolie Sniny, je vyvrelinový andezitový útvar Sninský kameň.

Sninský kameň patrí medzi najkrajšie prírodné útvary v celom pohorí Vihorlat. Za prírodnú pamiatku s rozlohou takmer 6 ha bol vyhlásený v roku 1982. Keďže najvyšší vrch – Vihorlat (1075,5 m nad morom) leží vo vojenskom obvode Valaškovce, je turisticky najpríťažlivejší práve Sninský kameň (1006 m nad morom).

Je to výrazný skalný hrebeň s dvomi vrcholovými skalnými útvarmi vo forme plošín. Vrcholová časť sa vypína nad okolitými bukovými lesmi takmer kolmými stenami do výšky okolo 15 až 20 m. Sú to v podstate dve mohutné skalné bralá v tvare plošín. Rozsiahlejšie z nich má pomenovanie Veľký Sninský kameň (998 m nad morom). Vyššie položený, ale plošne menší je Malý Sninský kameň (1006 m nad morom). Obidve plošiny sú miestami široké len 5 až 15 m, väčšia z nich je dlhá okolo 50 až 60 m. Na vrcholové plošiny sa vystupuje po strmých úzkych železných schodíkoch so zábradlím. Z vrcholu je úchvatný pohľad na okolie (Snina, Zemplínske Hámre), a zvlášť na Morské oko. Sninský kameň patrí jednoznačne medzi najlepšie vyhliadkové lokality v oblasti Vihorlatských vrchov. Za priaznivých poveternostných podmienok je možné v diaľke vidieť aj kontúry Vysokých Tatier.

Eróziou po ukončenej sopečnej činnosti sa okrem Sninského kameňa vytvorili i ďalšie početné skalné útvary, z ktorých sú v katastri Sniny najznámejšie Janíčkova skala v Jozefovej doline a Skalné mesto pod Nežabcom.

Veľké Vihorlatské jazero - Morské oko

Morské oko je národná prírodná rezervácia s rozlohou 108 ha, z toho vodná plocha 13,8 ha. Jazero vzniklo v období doznievania sopečnej činnosti v dôsledku mohutného svahového zosuvu, ktorý zahradil dolinu potoka Okna.

Jazero je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a nachádza sa vo výške 609,2 m nad morom. Je dlhé cca 750 m, hĺbka jazera je
25 m, dĺžka hrádze 33 m, šírka hrádze 12 m.

Do jazera ústí šesť prameňov. Prebytočnú vodu odvádza potok Okna. Dnešná podoba jazera sa datuje od 80. rokov 19. storočia, kedy bol vybudovaný priehradný múr a vodná hladina sa zvýšila o 5 m.

Morské oko je po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku.

Do roku 1945 Morské oko a okolie patrilo grófke Gladys Vanderbilt-Széchenyi, ktorá v r. 1924 dala vybudovať pri jazere malý kaštieľ – Kaštielik. Dôvodom výstavby bola choroba jej dcéry, ktorá sa tu úspešne liečila. Materiál sa na stavbu dopravoval po „drevienke“ – dubových žliabkovaných koľajniciach. Kamenárske práce robili majstri zo Sniny.

Tento objekt neskôr tiež slúžil ako poľovnícka chata. Grófka Széchenyi založila v okolí jeleniu, srnčiu aj zubriu oboru. Pričinila sa tiež o vybudovanie hrádze, čím sa hladina jazera zväčšila z pôvodných 7 ha na 13,8 ha. Zrekonštruovaný Kaštielik sa v súčasnosti využíva ako reprezentačná lesnícka chata slúžiaca aj verejnosti. Stavba patrí k najkrajšie situovaným lesníckym objektom na Slovensku. Chránené územie zaberá samotné jazero a vzácne okolité bukové spoločenstvo. Lokalita patrí medzi jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.

Možno ju považovať za srdce nádhernej vihorlatskej prírody. V jazere je veľké množstvo rýb. Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané. Nie je dovolené ani zakladanie ohnísk a táborenie na brehoch jazera.

V roku 2007 bolo Morské oko zaradené medzi sedem divov Slovenska.

Prístup z južnej strany (modrá značka):

Východisková je obec Remetské Hámre.

Z Remetských Hámrov vedie asfaltová cesta (8 km) až po parkovisko Krivec pod Morským okom. Odtiaľ pokračuje turistická trasa po spevnenej ceste mierne do kopca asi 0,8 km k jazeru (10 až 15 min. chôdze). Po modrej značke môžeme pokračovať od hrádze po ľavej strane jazera na Sninský kameň, resp. až do Sniny. Neďaleko hrádze na ľavom brehu jazera stojí vedľa cesty Kaštielik. Za ním je umiestnený turistický smerovník. Odtiaľ možno odbočiť po žltej značke na Malé Morské oko, alebo pokračovať po modrej značke na severný breh jazera, kde stoja dve chaty. V jednej z nich, patriacej Štátnym lesom, je možnosť občerstvenia v miestnom bufete. Ďalej možno pokračovať na Sninský kameň, prípadne na Sninské rybníky a ďalej do Sniny, alebo sa poprechádzať po zaujímavom lesníckom náučnom chodníku nad Morským okom. Na spiatočnej ceste väčšina návštevníkov volí nenáročnú trasu po druhej strane jazera, ktorou sa vracia naspäť k hrádzi a odtiaľ na parkovisko Krivec. Obhliadku jazera možno absolvovať po chodníku okolo jazera za cca 1 hod.

Do Remetských Hámrov je priame autobusové spojenie z Košíc a Michaloviec (cesta vedie popri Zemplínskej šírave), ako aj zo Sobraniec.

Zo severnej strany (od Sniny) sú dve prístupové cesty:

→ od Sninských rybníkov (3 km južne od Sniny) po modrej značke cez Sninský kameň s celkovou dĺžkou trasy temer 13 km;

→ z obce Zemplínske Hámre (2 km južne od Sniny) – od kameňolomu na konci obce po zelenej značke (asi 1a pol hod.) vystúpime na Sninský kameň, odtiaľ sa za necelú hodinu dostaneme na Morské oko po modrej značke.

Vyhliadková plavba po Zemplínskej šírave

Počas letnej sezóny po Zemplínskej šírave premáva výletná loď. V období od júna do augusta si môžu návštevníci okolia vychutnať vyhliadkovú plavbu.

 

Výletná loď Zemplín vychádza z prístavu Hôrka vždy o 10:00, 12:00, 14:00, 16:00 hod. a vracia sa späť do prístavu. Počas plavby sa nedá vystúpiť a nastúpiť na inom stredisku ako na Hôrke. Minimum je 10 a maximum 60 ľudí. Cez sezónu výletná loď premáva od pondelka do nedele. Vyhliadková plavba trvá 45 minút pozdĺž rekreačných stredísk Medvedia hora, Kaluža, Kamenec a Paľkov. Cena lístka pre dospelých je 5 € a pre deti 2 €.

 

Plavbu výletnou loďou si môžete objednať aj na recepcii hotela, kde vám poskytneme všetky potrebné informácie.

 

Zdroj a viac info: www.sirava.eu

Thermalpark Šírava

V blízkosti hotela Glamour**** sa nachádza Thermalpark Šírava. Areál vodného sveta tvorí štvorica bazénov – masážny, vlnový, relaxačný a detský. Všetky bazény sú vyhotovené vo vysoko kvalitnom nerezovom dizajne a zákazníci hotela Glamour**** si môžu dopriať pobyt v tomto relaxačnom vodnom svete za zvýhodnený poplatok.

Viac informácií získate na recepcii hotela Glamour****.

www.thermalparksirava.sk

Vinianské jazero

Návštevníkmi často vyhľadávané Vinianske jazero je situované severne od obce, v lesnom prostredí. Zaberá plochu 8 ha, jeho najväčšia hĺbka predstavuje 3,8 metra. Vinianske jazero vzniklo koncom 19. storočia ako rybník, a to navŕšením umelej hrádze a čiastočným privedením vody z Vinianskeho potoka, ktorá zaplavila močaristú plochu.

Dnes je oblasť jazera jednou z najfrekventovanejších a najvyhľadávanejších turistických oblastí v katastri obce. V priebehu sezóny sa priamo na Viniaskom jazere organizuje viacero kultúrnych podujatí. Jednou z najúspešnejších akcií regiónu s podporov Košického samosprávneho kraja sú Jánske ohne organizované každoročne v júnovom mesiaci. Vinianske jazero poskytuje dokonalý priestor k oddychu, relaxu a tráveniu voľného času pri vode.

Hrad Vinné

Hrad Vinné, týčiaci sa v nadmorskej výške 325 m.n.m., postavený na hradnom vrchu severozápadne od obce, patrí do skupiny Národných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Jeho počiatky siahajú až do 13. storočia, čím ho radíme k najstarším historickým pamiatkam v našom okolí. Odpoveď na to presne kedy a kto dal hrad vybudovať zatiaľ nepoznáme, no vieme, že jeho primárnou úlohou bolo pomáhať okolitým hradom Brekov a Jasenov pri ochrane obchodnej cesty vedúcej do Poľska, predovšetkým proti možným tatárskym prepadom. Bojov s Tatármi sa hrad nakoniec nedočkal, no v dôsledku stáročia trvajúcich konfliktov uhorskej šľachty s vlastnými panovníkmi, bol hrad niekoľkokrát napadnutý a zničený, pričom k jeho zachovaniu neprispeli ani konania miestnych skupín zbojníkov.